Skôr než vyrazíme ...

Výber trasy. Pomôžme si vhodným výberom nášho cieľa a trasy, aby potulky v prírode a po horách boli pre deti dobrodružstvo. Ukážme im, aký to je pocit, pozerať sa na svet zhora. Ako pocit z víťazstva zmaže pocit únavy. Zákadné pravidlo je nepreceniť svoje sily. Túram typu výstup aj zostup prevažne lesom bez výhľadov sa radšej vyhnime. Ak chceme aby deti zdieľali naše nadšenie, potrebujeme " pridanú hodnotu ". Nech je to salaš po ceste, lozenie po skalách, rebríky, rozhľadne , hrady, jaskyne, plesá. Pre deti to  bude mať väčšiu hodnotu ako " len " dosiahnuť na vrchol.     
Čas uvedený v turistickom sprievodcovi či v mape je pri plánovaní dôležitý, môže sa totiž natiahnuť o 50% aj o 100%. Nie sme predsa na pretekoch a určite využijeme príležitosť sledovať mravčekov ako si stavajú domček, veveričky, tie v osadách nám možno budú papať aj z ruky, zahádžeme si kamienky do potoka a vo vysokých horách sa nám možno podarí uvidieť svišťa, kamzíka alebo orla.
Ak sme začiatočníci, vyberme si kratšie túry aj keď máme väčšie deti.

Kamaráti áno či nie?  Plánujme spoločné výlety s priateľmi, ktorých dobre poznáme, alebo aspoň poznáme ich vzťah k prírode a chuť sa hýbať. Ako sa vraví, lásku k horám jednému netreba vysvetľovať a iný ju nepochopí nikdy.

Cestu z kopca a na záver túry je super spríjemniť si klábosením či spevom ale na začiatku túry to určite neskúšajme. V lepšom prípade sa nám detváky zadýchajú, v horšom ich poriadne rozbolí v boku.

Oblečenie. Platí pravidlo, radšej viac vrstiev ako jedna hrubá. Riadime sa predpoveďou počasia. Deťom zbalíme o jednu vrstvu viac ako nám. 

Obuv. Dobrá obuv je alfa a omega. Topánky na turistiku majú byť pohodlné, ľahké a majú pevne držať nohu.  Ak nemôžeme investovať do kvalitnej turistickej obuvi, dajme si záležať aspoň na kvalitnej tvarovanej  podrážke a dobrých športových hrubších ponožkách. Do vysokohorského terénu je určite potrebná  nadčlenková turistická obuv.

Čo určite nezabudnúť:

• Pršiplášť do prírody vždy a všade. VŽDY. Počasie v horách sa mení veľmi rýchlo.

• Čokoládu, prípadne sladkosti. Bez malých odmien to nejde. Výborný je hroznový cukor, drobné sladkosti, ktoré si môžme dať za tým kopcom, za tou zastávkou ...

• Mapu. Nie len preto aby sme nezablúdili, ale aj aby sme vedeli ako sa volá potôčik, kopce pred nami, dedinka pod nami  a ako dlho budeme ešte stúpať :)  

• Nabitý mobil.

• Zásoby vody, prípadne čaju. Smäd veľmi unavuje. Sladké malinovky nechajme doma.

• Ochranu proti slnku, podľa počasia nezabudnime na slnečné okuliare prípadne opaľovací krém.

Už večer pred výletom sa pripravíme na skoré vstávanie. Vstávame skoro ráno, stojí to zato.  Ráno je v horách krásne, predstihneme tak návaly turistov a vyhneme sa búrkam.  Na záver dňa tak nebudeme mať naponáhlo a môžeme sa len tak kochať a vychutnávať deň :) 

Keď už sme vyrazili...

Nechajme deti aby určili tempo a robme časté zastávky. 

Napriek tomu, že sme sa dokonale pripravili, na nič nezabudli,  vybrali tú najzaujímavejšiu trasu, môže sa nám stať, že sa nevyhneme chvíľkam, keď budeme stále častejšie počuť otázku " Kedy tam už budeme ? " Treba s tým počítať a pokúsme sa tomu predísť. V jednotvárnych častiach túry súťažme s deťmi,  kto prvý uvidí najbližšiu značku alebo si zahrajme slovné hry  .

Cieľ je cesta. Ak sa zhorší počasie alebo naše ratolesti naozaj melú z posledného, neváhajme sa otočiť aj kúsok pred vrcholom. Vychutnajme si spolu čistý vzduch, ticho, vône  a všetku nádheru okolo a vráťme sa ak cítime, že je to lepšie pre deti. Vždy sa vráťme do civilizácie ak sa veľmi zhorší počasie, vidíme búrkové mraky a začne fúkať silný vietor. Neriskujme.