Roháčske plesá - Národná prírodná rezervácia
Keď mala naša najmenšia turistka štyri rôčky, úspešne zvládnuté poldenné túry, odhodlali sme sa na prvú ozajstnú celodennú túru. Roháče sú ako stvorené pre turistov všetkého druhu a chodník okolo Roháčsky plies poskytuje úžasné výhľady na štíty roháčskeho oblúka. Za málo námahy veľká odmena. Touto trasou vedie aj náučný chodník takže cestou nás budú tabule informovať o prírode okolo nás, o častých lavínach, roháčsky zvieratkách, rastlinkách a aj rybkách, kedže ideme okolo Roháčskych plies .
Na začiatku treba poriešiť dilemu, ktorým smerom sa vydať. Ak na poľane Adamcuľa odbočíme smerom k Roháčskemu vodopádu, čaká nás stúpanie až k najvyššie položenému Štvrtému plesu. V závere to môže byť pre deti dosť vyčerpávajúce. Avšak vačšiu časť túry by sme klesali. Mám však obavy, že práve tento úsek môže dcérke znechutiť jej prvé turistické dobrodružstvo, preto sa rozhodujeme pre smer na Ťatliakovu chatu. Týmto smerom budeme stúpať vačšiu časť túry, ale stúpanie nebude prudké.
Svaly si rozohrejeme cestou na Ťatliačku. Takmer dve hodinky mierne stúpame po asfaltke Roháčskou dolinou, až sa za zákrutou objaví zrekonštruovaná Ťatliakova chata ( 1360 m.n.m.) Chvíľku si oddýchneme pri Ťatliakovom plese. Po suchom lete je v ňom veľmi málo vody. Výhľad na Ostrý Roháč ( 2087 m.n.m ) a Plačlivô ( 2124 m.n.m.) je famózny ako vždy. Od chaty stúpame v celku pohodlným chodníkom popod Rákoň ( 1879 m.n.m. ) a Volovec ( 2068 m.n.m. ). Asi po hodine prídeme na rázcestie v Smutnej doline. Úžasné miesto. Smutná dolina je veľkolepým ukončením Roháčskej doliny. Aj keď vôbec necítime únavu, radi si tu chvíľku posedíme na lavičkách priamo pod skalnatými stenami. Modrá značka pokračuje výstupom do Smutného sedla ( 1963 m.n.m. ). Ako rada by som išla tým smerom... My pokračujeme po zelenej, Prvé roháčske pleso ( 1563 m.n.m. ) je neďaleko. Kráčame po serpentínach, vzďaľujeme sa od Volovca a približujeme sa k Trom kopám ( 2136 m.n.m. ). Vynára sa pred nami Druhé, Tretie aj posledné najhlbšie Štvrté pleso. ( 1719 m.n.m. ) Hĺbka v ňom dosahuje až 8 metrov. Tu si už môžeme vydýchnuť, ďalej už budeme iba klesať. Cestou ešte prechádzame popri malom Opálovom pliesku. Klesanie je dosť náročné. Od rázcestia v Spálenej doline už ideme lesom a cesta ubieha rýchlo. K Roháčskemu vodopádu sa dostaneme po krátkej 5 min. odbočke. Tu si oddýchneme, je tu veľmi svieži vzduch a je to naša posledná zastávka . Adamcuľa je neďaleko a hodinové klesanie Roháčskou dolinou po známej asfaltke ubehne veľmi rýchlo.
Roháče vždy mali pre mňa zvláštne čaro. Nikde nie je tak ako tu. Verím, že to podobne budú cítiť aj moje deti :)