Rákoň

Ďaľšia z našich celodenných túr, doporučujem s detičkami, ktoré už majú čo to našliapané, môžme ju zaradiť medzi stredne náročné.

Zaparkujeme v úvode Roháčskej doliny, na naše prekvapenie staré parkovisko je už mimo prevádzky a tak sa nám trasa ešte o niečo predĺži. S tým nič nenarobíme, na začiatku máme síl ešte dosť, tak sa vydávame na cestu. Čaká nás výstup po červenej značke. Cestou sa nám otvárajú výhľady na Roháčsky hrebeň. Obchádzame staré parkoviská s odpočívadlami, ktoré lákajú posedieť ale my odolávame, najbližšia zastávka bude až na Ťatliakovej chate :). Keď sa pred nami vynorí aj Ostrý Roháč a Plačlivô, chata je už blízko. Ťatliačka mi je dobre známa z čias, keď bola mimo prevádzky, teraz je pekne zrenovovaná, dobre vybavený bufet a dá sa tu aj zajesť. Studená kofolka a niečo sladké bude dobrou motiváciou na ceste naspäť. My sa osviežime pri Ťatliakovom zatiaľ ešte plese, ktorého je stále menej :(. Výhľady na roháčske dominanty sú z tohto miesta ozaj nezabudnuteľné.  

Po krátkom oddychu stúpame po zelenej značke do sedla Zábrať ( 1690 m.n.m.).  Stúpame najprv lesom, neskôr kosodrevinou . V druhej polovici je stúpanie trochu náročnejšie.  Odmenou sú krásne výhľady do Roháčskej a Smutnej doliny. V sedle sa môžeme rozhodnúť, či pokračujeme stúpaním na Rákoň, ale sa môžeme aj vrátiť Látanou dolinou na Zverovku. Je to pozvoľné klesanie lesom.  My máme síl ešte dosť, počasie krásne a tak pokračujeme v dosahovaní nášho cieľa po žltej značke.

Stúpa sa nám veľmi dobre hrebeňom Roháčov. Vrchol Rákoňa sa nachádza na spoločnej slovensko - poľskej hranici.  Je tu  nádherný výhľad na panorámu Roháčov ale aj poľské Tatry.  Láka nás pokračovať na Volovec. Určite by stála za to aj varianta smerom na Lúčnu cez Dlhý úplaz. Musíme však  odolať pokušeniu, nechceme preceniť detské sily a  časovo by sme to už asi nestihli.

Vraciame sa po tej istej trase, kocháme sa pohľadmi na roháčsky hrebeň. Posledná zastávka na Ťatliakovej chate.  Je tu tak krásne.